František zachytil našu najväčšiu jaštericu tam, kde by ju nikto nečakal

Nikola Teleková

2. 6. 2016, 06:00

Viaceré zvieratá stretávame na nečakaných miestach, naopak iné - z obvyklých lokalít odchádzajú.

Vidieť našu najväčšiu a najkrajšiu jaštericu sa nepošťastí hocikomu. V Kremnických vrchoch je to ešte výnimočnejšie, nie sú totiž jej prirodzeným prostredím. Viaceré zvieratá stretávame na nečakaných miestach, naopak iné - z obvyklých lokalít odchádzajú. Zbláznila sa príroda, alebo za to môžu ľudia?

V tomto období prežívajú medové týždne. V čase párenia sú aj krajšie sfarbené. Aktívne sú v tomto čase po celý deň, aj tak však nie je jednoduché nakrútiť ich. Podarilo sa to Františkovi Kovárovi pri obci Stará Kremnička.

"Tieto jašteričky sú strašne plaché...boli tam síce dve ale iba jedna z nich chvíľu postála a akoby zapózovala," opísal František.

"V Kremnických vrchoch to nie je celkom bežný druh. Sfarbením je atraktívna a až taká exotická," tvrdí ochranár.

Amatérsky kameraman zachytil aj ďalší unikát. Strom lásky chrobáka roháča. Hruška v súkromnej záhrade, opäť lokalita Kremnické vrchy.

Ani skúsený ochranár niečo podobné ešte nevidel. Tieto veľké chrobáky žijú najmä v dubových lesoch. Do ovocnej záhrady ich prilákal zrejme nektár.

"On sa v tomto dospelom štádiu živí nektárom alebo šťavou z kvetov a stromov a zrejme táto šťava ich sem prilákala, našli tu životný priestor, kde sa aj rozmnožujú," hovorí ochranár.

Viaceré živočíchy na Slovensku odchádzajú zo svojho prirodzeného prostredia a hľadajú si nové miesta pre život. Podľa ochranára do konca tohto storočia zmizne až polovica rastlín a živočíchov, ako ich poznáme dnes.

Ubúda napríklad motýľov, naopak - objavujú sa živočíchy, o ktorých sa v našich končinách nikomu ani len nesnívalo. Klíma je čoraz teplejšia a ľudia zasahujú do prírody.

Takto sme tu našli napríklad druhy teplomilných pavúkov alebo aj hmyzu, napríklad žihadlovka obrovská, ktorej predchádzajúcim prirodzeným areálom bola severná hranica Maďarska.

Typickým príkladom sú aj medvede. Môžeme ich stretnúť aj na miestach, kde o týchto šelmách predtým nechyrovali.

Podľa mnohých odborníkov takúto situáciu spôsobil človek - na polia posielame namiesto kráv stroje a nasadené plodiny hnojíme chemikáliami. Staviame budovy na miestach, ktoré predtým patrili zvieratám. Tie si teraz musia hľadať svoj domov niekde inde.