Odvrátená tvár sociálnych sietí: Pomáhajú šíreniu bludov a konšpirácií

Zdroj: TV Markíza

Nikola Teleková

27. 4. 2016, 19:00

Veríte všetkému čo vidíte v médiách alebo na internete? Najmä sociálne siete prispievajú k tomu, že do pozornosti bežných ľudí sa v poslednom období dostávajú správy a informácie od výmyslu sveta. A to doslova. Na mnohých nie je ani kúsok pravdy, napriek tomu ovplyvňujú čitateľov a divákov na celej planéte.

Loď preplnená údajnými sýrskymi utečencami, Michael Schumacher zomrel v berlínskej nemocnici či Milan Lasica odsudzujúci islam. Všetko sú to podvodné alebo zmanipulované správy, na internete ich ale v priebehu niekoľkých hodín zdieľajú a vidia tisíce ľudí. To, že sú neoverené ich čitateľom v danom momente neprekáža.

„Tomu človeku to v jeho zjednodušenom svete popisuje fungovanie spoločnosti, fungovanie sveta a jemu to stačí na to, aby sa to stalo obsahom, ktorý sa mu páči a keď sa mu to páči, tak to zdieľa," vysvetlil špecialista na sociálne médiá Peter Šebo.

Na Slovensku začal tento fenomén rásť najmä s príchodom migračnej krízy do Európy. Inštitút pre stredoeurópsku politiku vo svojom prieskume zistil, že Slováci sú na uverenie takýmto správam náchylnejší.

„Trend je znepokojivý, tá nevyhranenosť, tá otvorenosť, zraniteľnosť voči chaosu, voči konšpiračnému videniu sveta je väčšia ako v okolitých krajinách," tvrdí riaditeľ Inštitútu pre stredoeurópsku politiku Milan Nič.

V minulosti takzvané hoaxy, teda podvodné správy, vznikali najmä pre pobavenie ich autora. „V poslednej dobe ale možno pozorovať hoaxy, ktoré majú politický a propagandistický charakter," hovorí aktivista Juraj Smatana.

O to viac treba podľa analytikov rozlišovať, z akého zdroja daná informácia pochádza a nenechať sa okamžite takpovediac obalamutiť. Pomôckou môžu byť relevatné slovenské či svetové médiá.

„Bežný človek môže v tomto celom informačnom svete veľmi ľahko zablúdiť a práve úlohou relevantných novinárov je to, aby divákovi alebo čitateľovi pomohli sa vyznať vo faktoch, čo je a čo nie je pravda," hovorí šéfredaktor Televíznych novín Tibor Mattyašovský.

„Ak je naozaj len nejaká internetová stránka, ktorej meno neviem ani poriadne vysloviť, alebo sú to rôzne odkazy na sociálnych sieťach, tak to naozaj beriem s rezervou. Pretože ľudia sú schopní tak naozaj zavesiť čokoľvek, len aby mohli zbierať lajky," myslí si redaktor Televíznych novín Tomáš Velecký.

Ak teda niečo znie na internete až príliš bombasticky, pravdepodobne to čistá pravda nebude. Na druhej strane novinári musia svoje informácie, aj podľa zákona, niekoľkostupňovo overiť, aby ich správam mohli čitatelia alebo diváci dlhodobo veriť.

„Našim džobom je nielen získavať tie informácie, ale aj zisťovať ich relevanciu. Ľudia sú celý deň v práci, tam sa venujú svojej robote a našou robotou je im večer priniesť niečo, čo je overené, pravdivé a stopercentné," dodáva redaktor Televíznych novín Michal Kovačič.