Chátra im dom, musí sa starať o chorú mamu. Musia vyžiť z 20-tich eur!

Nikola Teleková

11. 2. 2016, 06:00

Pani Alžbeta si vyžaduje 24 hodinovú opateru dcéry Veroniky a jej syna.

Aj dnešný príbeh bude o rodine, kde sa na nich sype snáď už všetko. Rodina Tomková si pred štvrťstoročím svojpomocne postavila dom. No nedokončili ho, pretože pani Alžbeta ochrnula a manžel pre pár rokmi zomrel.

A tak sa dom dostal do stavu, keď sa im pod strechu nasťahovali netopiere a plchy, plesnivejú im steny a boja sa aby im strecha nepadla na hlavu. Pani Alžbeta si vyžaduje 24 hodinovú opateru dcéry Veroniky a jej syna.

"Musím poďakovať dcére a vnukovi. Že ma ráno dajú do stoličky a večer naspäť do postele. Ináč čítam a sedím doma," hovorí Alžbeta Tomková.

"V podstate 22 rokov sa starám o mamku, nakoľko je na 90 percent postihnutá. Vôbec sa nepostaví, vôbec sa neprejde. Je to dosť ťažké," opisuje dcéra Veronika.

"To je strašné, že 22-ročný chlapec musí dávať svoju babku do postele. A dcéra žije taký život, že mi je naporúdzi od rána do večera. Nemá svoj život. Nechodí, tak ako iní chodia na zábavu alebo niekde do spoločnosti. Je môj väzeň," hovorí s plačom pani Alžbeta.

"Ja to tak nevnímam. V podstate mi mama pomohla, keď ja som mala veľmi ťažké obdobie so synom. Nemôžem ju len tak odložiť ako nejakú vec do domova. Nemám na to srdce. Neviem pochopiť ani ostatných, že majú tri štyri deti a sú v ústave," hovorí Veronika.

Mala 22 rokov, keď sa začala starať o svoju chorú mamu. Zaujímalo nás, čo sa vlastne pani Alžbete stalo.

"My sme skoro mesiac chodili deň čo deň po lekároch, aby zistili, čo jej vlastne je, lebo sa jej urobil takzvaný hrb na chrbtici, čo ju strašne bolelo. Vynadali jej, že simuluje a začali jej pichať obstreky do tej cysty," opisuje Veronika.

"Ja som večer išla spať do postele a ráno som nevstala. Odniesli ma do nemocnice, okamžite ma operovali, a tak pooperovali, že som už nikdy nevstala," hovorí pani Alžbeta.

Nemilo ostala dcéra Veronika prekvapená aj zo stavu, v akom bola jej mama v nemocnici.

"Nemal jej kto podať vodu. Keď už veľa zvonila na zvonček, tak jej ho zobrali, aby nevyzváňala toľko na sestričky. Prišla som tam, cítila som smrad ako ... to sa ani nedá opísať. Keď som ju dala do poriadku od tých výkalov, vtedy som dostala šok z obrovských dekubitov, ktoré mala. To som ešte aj ruku tam vopchala," opisuje hrozné chvíle Veronika.

"Dali ma dcére domov na vlastnú žiadosť so slovami, že do týždňa môže chystať pohreb a s tým som prišla domov. Urobila všetko, aby mal dala dokopy," plače pani Alžbeta.

Zdravotný stav mamy však nie je najväčší problém, s ktorým zápasia. "Najhoršia je tá finančná situácia a to, že mamka vôbec nemôže ísť von. Nadvihuje sa dlažba a zasekujú sa jej kolieska," hovorí Veronika. Na zle urobenej terase už pani Alžbeta spadla a zlomila si nohu tak, že aj dnes ju veľmi bolí.

Najväčší problém sú pre nich peniaze."Za to, že mamka berie starobný dôchodok, vdovský a za bezvládnosť, mne sa to znižuje. Keď jej zvýšia o euro, mne o toľko znížia. Za to, že mama má po 65, tak jej žiadna banka nedá pôžičku a mňa berú ako nezamestnanú. Tak sme vhupli do pôžičiek od nebankoviek," priznala Veronika.

A to bola obrovská chyba. Majú veľké dlhy voči nebankovkám, ktoré mesačne splácajú. A nemalé peniaze stojí aj vysokoškolské štúdium Veronikinho syna. A koľko im teda ostáva na živobytie? "Asi 20 eur. Aj to keď ušetrím," priznala.

Pomocnú ruku im však podali ľudia s dobrým srdcom. "Chcela by som poďakovať všetkým ľuďom, čo nám poslali čo i len jeden cent. Najviac to pochopia tí, čo to zažili a tí najviac pomáhajú," hovorí Veronika.