Odluka cirkvi od štátu nebude, antikoncepciu si ženy naďalej platia samy

Zdroj: Shutterstock.com

Nikola Teleková

6. 10. 2015, 17:35

Poslanci NR SR Daniel Krajcer, Juraj Miškov, Martin Chren a Jozef Kollár dnes v pléne parlamentu nepresadili návrh novely zákon.

Antikoncepcia sa zo zdravotného poistenia hradiť nebude. Poslanci NR SR Daniel Krajcer, Juraj Miškov, Martin Chren a Jozef Kollár dnes v pléne parlamentu nepresadili návrh novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

O výške úhrad mali podľa Miškova rozhodnúť odborníci. "Sme takmer poslednou krajinou v Európskej únii, kde nie je ženská antikoncepcia hradená zo systémov verejného zdravotného poistenia," povedal.

Miškov poukázal na to, že nejde o žiadny diablov výmysel, ako to majú prezentovať niektorí konzervatívci, ale modernú formu plánovania rodičovstva. Pripustil, že ide o kontroverznú tému, netreba však podľa jeho slov pred ňou strkať hlavu do piesku.

Antikoncepciu užívajú asi štyri percentná slovenských žien. Jej úhradu zo zdravotného poistenia žiadali na Slovensku viackrát aj mimovládne organizácie a občianske aktivistky. So svojou požiadavkou však neuspeli.

Odluka cirkvi od štátu nebude, naďalej sa bude financovať z rozpočtu štátu

Zdroj: TASR

Nebude sa meniť ani financovanie cirkvi. Naďalej sa bude uskutočňovať cez štátny rozpočet. Opoziční poslanci Daniel Krajcer, Martin Chren, Juraj Miškov a Jozef Kollár (všetci nezaradení) dnes v pléne nepresadili novelu zákona o dani z príjmov, ktorý mal priniesť finančnú odluku cirkvi od štátu a zmeniť jej financovanie, ktoré sa riadi ešte zákonom z roku 1949.

Štvorica poslancov navrhovala, aby sa súčasný neadresný spôsob financovania zmenil na adresný, teda prostredníctvom daňovej asignácie. Tým sa mal vytvoriť priamy vzťah medzi občanmi, cirkvami a charitatívnymi organizáciami.

Členovia snemovne navrhovali, aby sa každý občan sám rozhodol o tom, či chce prispieť na fungovanie registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a to cez poukázanie podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb do výšky dvoch percent jednej cirkvi podľa vlastného výberu. Malo ísť o analogický postup, ako je to pri poukázaní podielu dane mimovládnym organizáciám.

Finančné prostriedky zo zaplatenej dane, ktoré by neboli takýmto spôsobom asignované konkrétnym cirkvám, mali byť poukázané novozaloženému Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva. Ten mal tieto peniaze vynaložiť na obnovu národných kultúrnych pamiatok (NKP), a to ako svetských, tak aj cirkevných, v pomere pol na pol.

Potraviny po uplynutí trvanlivosti nebude možné dať na charitu

Obchodníci nebudú mať možnosť rozdať na charitu či sociálne účely zdraviu neškodlivé trvanlivé potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Takúto možnosť pre nich chcela zaviesť do praxe skupina nezaradených poslancov Národnej rady (NR) SR Martin Chren, Juraj Miškov, Jozef Kollár a Daniel Krajcer. Parlamentu preto predložili novelu zákona o potravinách, plénum ju však pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania.

Podľa poslancov sa v súčasnosti musia na Slovensku takéto potraviny zlikvidovať, aj keď je zachovaná ich kvalitatívna úroveň a nie sú biologicky škodlivé. "Slovensko je takmer jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá má dnes stanovené takéto prísne pravidlá nakladania s použiteľnými potravinami, čo spôsobuje značné sociálne, ekologické i finančné škody," odôvodňovali návrh predkladatelia.

Z odhadov podľa poslancov vyplýva, že sa na Slovensku musia ročne zlikvidovať zdraviu neškodlivé potraviny v hodnote 20 až 30 miliónov eur. Inšpiráciou pre predkladateľov novely bol pritom nedávno prijatý zákon vo Francúzsku. Ten dokonca obchodníkom ukladá povinnosť využiť trvanlivé a zdraviu neškodné potraviny po uplynutí minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely a nedáva len možnosť, ako to chceli zaviesť poslanci.

Predkladatelia zároveň upozorňovali aj na plytvanie potravinami, ktoré sa stalo nielen slovenským, ale aj globálnym problémom. Podľa údajov Európskej komisie totiž v EÚ ročne putuje do odpadu okolo 100 miliónov ton potravín. A toto množstvo má do roku 2020 narásť o viac ako štvrtinu, na 126 miliónov ton.